Rozhovor s Andreou Zahurancovou instagramerkou, cestovateľkou a spoluzakladateľkou startupu eyerim, najrýchlejšie rastúceho e-shopu s očnou optikou v strednej a východnej Európe.
Začali ste podnikať pomerne v mladom veku, aká bola vaša motivácia na začiatku?
Keď sme s eyerim začínali, mala som 21 rokov. Práve som sa bola v druhej polovici bakalárskeho štúdia vo Viedni a uvažovala som nad praktickou sférou – ideálne nejakou stážou v Ázii. Avšak, môj brat mi jeden večer zavolal s nápadom a boom – na druhý deň som zakladala firmu.
Prečo práve eyerim?
Môj brat robil to isté v Malajzii, len z druhej strany – ako zamestnanec. Chcel sa vrátiť z Malajzie späť domov, mal know-how, a zároveň sme mali „doma“ v e-commerce priaznivú situáciu. Spoločnosť eyerim sme zakladali v čase, keď bol v Európe predaj okuliarov na počiatku transformácie do online sveta. Tak sme boli v správnom čase na správnom mieste.
Aký bol váš plán po dokončení štúdia? Rozmýšľali ste aj o práci v zamestnaní?
Korporát ma nikdy nelákal. Vo Viedni, kde som študovala, bol štandard ísť po škole pracovať do RedBull, IBM, OMV či podobne. Ja som chcela ísť inou cestou, ale nemala som konkrétny plán. Lákali ma napríklad stáže v Singapoure. Som impulzívny človek, ak ma niečo zaujme, idem do toho. A tak prišiel eyerim.
Dôležité je začať od seba a konať, nesúdiť.
Aká bola realita po dosiahnutí titulu?
V mojom živote taká ako predtým.
Vaša firma sa rozrastá, čo sa týka zamestnancov, akú zastávate firemnú kultúru?
Slobodnú, kamarátsku, familiárnu, bez hierarchie či nejakých zásad a pravidiel. Máme neobmedzenú dovolenku, máme možné home offices, žiaden dresscode a máme sa radi. Je jasné, že práve vyrovnaný človek bez stresu či nátlaku a s prázdnou hlavou je šťastnejší a zároveň oveľa efektívnejší.
Ste vášnivou cestovateľ kou, čo sa častokrát nedá zlúčiť s pracovným životom, ako zvládate návrat do reality?
Dá sa, jasné, že sa dá! Podľa mňa je to práve ideálne – vypnúť kdesi v novom prostredí, zažívať a prichádzať na nové nápady. A čo sa týka časovej logistiky – ak človek maká polroka každý pracovný deň, nevládze. Nepodáva také výkony, ako keby si na týždeň kdesi odbehol a prišiel vychillovaný a šťastný. Ja po dovolenke stihnem za týždeň i to, čo mi pred dovolenkou trvalo mesiac, lebo som už bola unavená a zapadnutá do akejsi rutiny, čo ma nenapĺňala.
Dnes je veľ kou témou zodpovednejší životný štýl a ekologickejší prístup k životnému prostrediu. Premýšľate aj vy o udržateľnejšom spôsobe života, napríklad v spojení s cestovaním?
Určite mi na našej planéte záleží. Za ostatné roky som obmedzila živočísnu stravu a nakupovanie. Mám naozaj len nevyhnutné oblečenie, šatník som skresala na štvrtinu jeho pôvodného obsahu a tie tri štvrtiny predala a výťažok poslala do útulku. Ani iné veci nenakupujem, vlastním akurát laptop a telefón. Pri nákupe potravín uprednostňujem výrobky lokálnej výroby, počas týždňa chodím všade výhradne pešo – do/z práce, do/z fitka, všade po meste. Domov na východ chodím vlakom. Viem, že cestovanie lietadlom je veľká záťaž, avšak verím, že ak si človek nájde svoj osobný balans a v iných sférach je naozaj šetrný, je to v poriadku. Dôležité je začať od seba a konať, nesúdiť.
