Slovenská umelkyňa Katarzia za posledných päť rokov vydala tri albumy: Celibát (2020), n5 (2021) a Šťastné dieťa (2023), pričom posledný bol nominovaný na Album roka a Folkový album. Vytvorila divadelnú hudbu a texty pre predstavenie Rest In Euphoria cirkusu Cirk La Putika a za hudbu k predstaveniu Koncert na želanie získala nomináciu na ocenenie Divadelné dosky.
Ako vnímate aktuálny stav diverzity a inklúzie na Slovensku?
To, čo som kedysi v minulosti v spoločnosti vnímala, sa dnes len umocnilo a vyhrotilo. Dúfam, že po dosiahnutí dna sa niekam posunieme a raz sa budem môcť vrátiť a žiť v krajine, kde sú ľudia otvorení, prajní, sú k sebe milí a láskaví. Mám na Slovensku skvelých priateľov a milujem našu hudobnú komunitu, o to viac ma mrzí, že sa denne stretávajú s problémami, ktoré sú pre nich únavné a často demotivujúce.
Vždy ma bavilo byť bezprostredná, otvorená, povedať, čo si myslím a nehrať sa na to, čím nie som.
Chceli ste byť vždy umelkyňou, alebo ste mali aj iné vysnívané povolanie?
Nemám rada konformitu, nerada sa pretvarujem, necítim sa dobre medzi ľuďmi, pred ktorými mám pocit, že sa mám hrať na niečo iné, než som. Vždy ma bavilo byť bezprostredná, otvorená, povedať, čo si myslím a nehrať sa na to, čím nie som, ani nechcem byť. V umení som prešla rôznymi snami, najskôr to bolo divadlo, potom som študovala film a až neskôr som si uvedomila, že sa najlepšie cítim pri písaní textov, hudby. Postupne som sa začala venovať aj hudobnej produkcii.
Sledovať umelkyňu Katarzia na Instagrame >
Čo vás najviac inšpiruje pri tvorbe?
Baví ma pozorovať ľudí a analyzovať vzťahy, rozprávať sa o tom, čo ostatní žijú a písať o pocitoch. Motivuje ma to písať texty aj hudbu a všetko okolo toho.
Prekvapilo vás niečo pozitívne v ostatnom čase v kontexte Slovenska a práce?
Napríklad, že sa riešia rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na Slovensku, keďže podľa štatistík sú ženy platovo aj pracovnými podmienkami stále diskriminované. Hnevá ma zľahčovanie tohto problému v dôsledku neinfomovanosti. Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová poukázala na tieto problémy, sama bola veľkou inšpiráciou pre ženy a dievčatá, preto verím, že jej odkaz dlhodobo podporí ženy v tom, aby si išli za svojimi snami.
Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí chcú opustiť Slovensko?
Aby to vyskúšali a že sa nemajú čoho obávať. Cestovať a vidieť svet, spoznávať iné kultúry a mentalitu, to je najväčšie bohatstvo, čo môžeme nájsť. Je super vyskúšať žiť v inej krajine a spoznať iné spôsoby myslenia. Každý sa potom môže rozhodnúť, či sa chce vrátiť, alebo nie. Ja som odišla a neľutujem, môj život v Prahe je plnohodnotnejší a som tu oveľa spokojnešia.
