Gejské či lesbické páry môžu uzavrieť manželstvo v 38 krajinách, kde žije dokopy vyše 1,6 miliardy ľudí. Inštitút rovnocenný s manželstvom, len bez tohto názvu, prijalo nedávno aj Česko, kde boli mimochodom registrované partnerstvá platné už od roku 2006.
Roman Samotný
vedúci komunikácie a fundraisingu Iniciatívy Inakosť
majiteľ projektu Tepláreň
Takéto kroky vyriešia nielen mnoho praktických záležitostí v partnerskom súžití, ale sú dôležité aj na symbolickej úrovni. Ukážu, že LGBTI+ ľudia sú prirodzenou súčasťou spoločnosti, s ktorou sa ráta. Majorita sa môže tak na vlastné oči presvedčiť, že zrovnoprávnením menšiny nenastane sociálna apokalypsa. To následne posilní súdržnosť spoločnosti.
Len 9 % queer osôb otvorene hovorí o svojej identite na pracovisku za každých okolností.
Slovensko uviazlo v minulom storočí
Súvisí to aj s tým, že životy LGBTI+ ľudí sú terčom dezinfo scény a rovnako sú zneužívané v politickom boji. Toto sa prejavuje v náladách v spoločnosti, a teda nevyhnutne aj v atmosfére na pracovisku. Neraz to môže pôsobiť ako komunikačná rozbuška, pritom LGBTI+ ľudia boli vždy súčasťou pracovných kolektívov, len z obáv pred zlým zaobchádzaním svoju identitu radšej taja. Podľa štatistík len 9 % queer osôb otvorene hovorí o svojej identite na pracovisku, zvyšok ju buď za každých okolností tají, alebo si dôsledne vyberú, komu sa zdôveria. A to nemáme na myslí, že musia prísť do práce s dúhovou vlajkou, skôr je to o banálnych a každodenných rozhovoroch, keď sa napríklad v kuchynke po víkende rozprávame s kolegom či kolegyňou, ako trávili víkend. „Čo nastane, keď poviem, že som bol s partnerom pozrieť svokru? Akú reakciu môžem očakávať?“
Komunikačná bariéra
Bezpečný priestor dokážeme vytvárať aj každodennou komunikáciou. Slová, ktoré používame, môžu vyslať jasný signál, ktorý človeka buď utvrdí, aby ďalej tajil svoju identitu, alebo, naopak, nabral odvahu a otvorene o nej hovoril. Slovenčina zatiaľ len objavuje korektné slová, ako hovoriť o LGBTI+ ľuďoch neutrálne. Ak sme v minulosti referovali o queer osobách, tak v bežnom jazyku prevažovali vulgarizmy alebo znevažujúce výrazy. Absencia slov má však aj dopad na to, či sa vôbec pustíme do debaty s LGBTI+ kolegom či kolegyňou. Niekedy sa pre chýbajúce slová radšej vyhýbame rozhovorom na túto tému, pretože nechceme niečo pokaziť. Vzniká tak ďalšia bariéra, ktorá nás od seba vzďaľuje.
Vytvárajme priateľské a súdržné tímy, ktoré sú odolné voči predsudkom a dezinformáciám.
Netreba sa báť
Bariérou môže byť aj forma, akou rozprávame o LGBTI+ ľuďoch. Stíšime hlas, ako keby sme hovorili niečo ošemetné? Alebo je to pre nás vždy senzácia? Dokážeme vysloviť slovo gej, lesba, transrodová osoba bez pocitu nejakej trápnosti alebo neistoty? Na workshopoch o LGBTI+ ľuďoch na pracovisku sa toto ukazuje ako častý problém. Sú to pritom odkazy, ktoré LGBTI+ ľudia vnímajú a ktoré ich navigujú v tom, či sa rozhodnú vysloviť nahlas, kým sú. Byť otvorene sám sebou je pri tom veľmi oslobodzujúce pre jednotlivca a posilňuje to aj kolektív. Osobná skúsenosť s LGBTI+ človekom je totiž kľúčová, ak sa usilujeme vytvoriť priateľský a súdržný tím, ktorý je odolný voči predsudkom a dezinformáciám.
