V dnešnej dobe je veľký dopyt po freelancerskej práci či práci v kancelárii, hlavne pri mladej generácií. Čo Vás presvedčilo k tomu, aby ste sa zaujímal o zamestnanie u vlakového dopravcu?
Ja som bol vždy taký iný. Doma som neobsedel, radšej som behal po vonku, internet v mobile som nepoznal. Naučil som sa skôr tráviť čas na vzduchu, ako sedieť doma za počítačom a hrať hry. To ma nebaví a aj pri výbere zamestnania som sa rozhodoval medzi viacerými verziami. Hlavná podmienka bola cestovanie, byť stále v pohybe, pričom tým nemyslím prechádzanie sa po reštaurácii. Keďže otec bol rušňovodič, pri vlakoch som vyrastal, preto som nemal žiadne pochybnosti o tom, kde chcem robiť. Dokonca sa práca rušňovodiča stala mojím životným snom.
V čom presne spočíva vaša náplň práce?
Náplň práce je predovšetkým odviezť vlaky do cieľovej stanice bezpečne, a pokiaľ to ide, tak aj bez meškania. Každý deň na trati je iný a žiadna zmena nie je rovnaká. Chcem tým povedať, že ak aj máte 2 dni po sebe zmenu s tými istými vlakmi, stále je iná, mení sa počasie, získavate skúsenosti. Skrátka treba aj k rovnakým vlakom pristupovať individuálne.
Tesne pred nástupom do zmeny sa zahlásim strojmajstrovi – poviem mu svoje meno a číslo vlaku, ktorým v danú zmenu začnem. Zapíšem si to do záznamu, podpíšem sa do knihy BOZP, fúknem do alkoholového testu a idem si po „svoj“ rušeň. Na rušni musím vždy pozrieť, v akom stave mi ho kolega priniesol, či nie je na ňom niečo, čo by ohrozovalo bezpečnosť mňa aj cestujúcich a verejnosť okolo trate. Ak je všetko v poriadku, zapíšem sa do „odovzdávkovej knihy“, pozriem poruchy, ktoré sa na rušni vyskytli v nedávnej minulosti, aby som vedel, čo sa teoreticky môže stať. Pripravím si cestovný poriadok, nastavím informačný systém, vyskúšam brzdu a hurá do cieľovej stanice.
Po ukončení zmeny odovzdám kolegovi rušeň, zreferujem jeho stav, poprípade upozorním, na čo si dávať pozor, čo sa deje na trati, ak je tam niečo, o čom by mal vedieť, no nepíše sa to v tzv. všeobecnom rozkaze. (V tzv. všeobecnom rozkaze sú napísané rôzne mimoriadnosti na trati, či už zníženie rýchlosti, alebo nové návesti, poprípade kde pracujú traťoví robotníci).
Rušňovodič
Hovorí sa, že vzhľadom k tomu, že dnešná generácia nejaví tak veľký záujem o manuálnu prácu, zamestnávateľ si viac váži svojich zamestnancov. Ste jedným z príkladov?
Podľa mňa je dnes taká doba. Človek by chcel zarábať peniaze tak, aby sa pritom čo najmenej unavil, aby neprišiel zo zamestnania úplne vyšťavený, ale aby z toho dňa ešte niečo mal. Veľa mojich spolužiakov zo strednej školy to tak tiež má, no mňa by taká práca asi nebavila. Ja som skôr za manuálnu prácu a práca rušňovodiča mi v tomto ohľade vyhovuje.
Kariérny rast je u nás možný a funguje podobne ako v iných zamestnaniach. Najprv človek začína na malých „motorákoch“ na regionálnych tratiach, neskôr sa dostane aj na hlavné trate s rýchlikmi na veľkých elektrických rušňoch a nakoniec na rýchliky a vlaky vyšších kategórií, ktoré sú, samozrejme, už viac ohodnotené.
Rušňovodič nemôže rovno ťahať veľké vlaky, preto si na začiatku, po zákonitých skúškach, „odkrúti“ jednoduchšie výkony. Takým je posun v depe, kde rušňovodič na takom malom akumulátorovom rušni posunuje s inými rušňami do haly na opravy a z haly na vlaky. Pri tomto sa človek toho veľa naučí, a keď sa potom už dostane ďalej, nadriadení si všimnú pokroky a je možnosť, postúpi a dostane sa už aj na trať, kde je aj to finančné ohodnotenie vyššie. Samozrejme, aj u nás platia rôzne motivačné príplatky, príplatky za sviatky, nočné zmeny, prémie a podobne.
Aké výhody môžu čakať uchádzačov o pozíciu, na ktorej ste zrovna vy?
Výhody v tomto zamestnaní sú rôzne. Väčšina určite pozitívne ohodnotí, že už po 3 mesiacoch od podpisu zmluvy, je možné využívať tzv. režijné výhody pre seba a pre najbližšiu rodinu. Tie padnú vhod nielen počas zmeny, ale aj počas voľna, napríklad pri rôznych výletoch, pretože sa nemusíte strachovať, že skončíte s autom niekde v zápche a podobne. Jednoducho len nastúpite do vlaku bez čakania v rade na cestovný lístok a idete, kam vám napadne.
Ďalšou výhodou je samotná jazda. Človek totiž z kabíny rušňa vidí veci, ktoré nemá možnosť zažiť každý. Ten svet okolo je ozaj iný ako spoza volantu. Okrem pozorovania trate sledujete východy i západy slnka z rôznych miest a to je pohľad, na ktorý len tak nezabudnete. Vidíte proste tú krajinu aj inak ako ostatní. To človek jednoducho musí zažiť, je to naozaj krása. Ten, čo tvrdí, že z chrbta koňa je najkrajší výhľad, ešte nesedel v rušni.
Medzi ďalšie výhody patrí aj to, že nejde o nejakú prácu za pásom, pri ktorej zažívate deň čo deň tú istú rutinu. Ako som už vravel, u nás je každá zmena iná a človek nemá čas sa nudiť. Podľa mňa jednotlivé zmeny ubiehajú až príliš rýchlo, ak to človeka baví a napĺňa.
Aká bola vaša práca snov pred prvým, plno úväzkovým zamestnaním? Aká je teraz?
Moja práca snov bola vždy v dopravnom odvetí. Od veľmi útleho detstva som túžil byť rušňovodičom, keďže otec jazdil 22 rokov a celý ten čas ho to bavilo. Na rušňoch som priam vyrastal, železničná stanica bola mojím druhým domovom. Všetky mená rušňov a základné údaje o nich som vedel ešte predtým, než som začal chodiť do škôlky. Celý čas som sníval, aké to môže byť, keď sa jedného dňa sám pohnem s vlakom a poviem si: „Tak už som ten rušňovodič!“ A zrazu je to tu.
Po maturite som síce najprv rozmýšľal, či naozaj chcem ísť práve touto cestou, lebo som začal mať obavy z ťažkého výcviku. Začali prvé pochybnosti o mne samom aj o mojom budúcom povolaní, ale len čo som nastúpil na školenie do Strečna, všetko toto opadlo a absolútne to neľutujem. Veď som si predsa životný splnil sen, nie?
Som hrdý na to, že sa mi podarilo stať sa rušňovodičom. Táto práca ma veľmi baví a verím, že ešte aj dlho bude. Sladká odmena v podobe riadenia mnohotonového železného kolosu na koľajniciach je skrátka neopísateľná.
Jakub Dušan Kelo
Rušňovodič
