Martina Schindlerová hovorí o tom, ako s dcérou riešia nástrahy online sveta, ale aj o radostiach, ktoré jej deťom prináša život s domácimi miláčikmi. Mačku i kocúra si vzali z útulku, obaja sa stali najlepšími priateľmi detí. Mnoho rodičov neodolá prosbám a dajú deťom domáce zvieratko. Tak to urobila aj známa speváčka.
MARTINA SCHINDLEROVÁ
Slovenská speváčka a právnička, pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do povedomia verejnosti sa zapísala druhým miestom v speváckej súťaži Slovensko hľadá SuperStar.
Doma máte štvornohého miláčika Cicu. Čo vás viedlo k tomu, že ste si zaobstarali mačku?
Úprimne priznávam, že po rozvode som chcela potešiť deti. Myslím si, že zaobstaranie domáceho zvieratka má najväčší význam práve pre deti v období detstva. Teraz už si dokonca myslím, že každé dieťa by malo mať svoju mačku. Zvažovala som psíka, ale som šťastná, že sme sa rozhodli pre mačičku.
Nie som zástancom domácich zvierat v byte, lebo mám dosť iných povinností, ako starať sa o zvieratko. Vadí mi srsť, ktorá pĺzne, aj zvieracie pachy. Ale nič sa nevyrovná pocitom, ktoré moje deti zažívajú s našou mačkou, a čerstvo aj s naším novým prírastkom, trojmesačným kocúrikom.
Moja skúsenosť je, že mačky sú veľmi empatické, múdre, čistotné a samostatné. Nikdy predtým som mačku nemala, a naozaj som si mačky obľúbila. Mala som predsudky, že mačky sú falošné a agresívne, ale nie je to pravda, aspoň čo sa týka tých našich.
Naša mačka je najlepší priateľ mojich detí, je nonstop pri nich, príde na zavolanie, nechá sa dokonca obliekať, strihať a kúpať. Mačičku máme z útulku, aj kocúrika. Nie sú to žiadne „značkové“ mačky, ide o najrozšírenejší „kontajnerový“ druh, európsku krátkosrstú mačku, ale sú vďačné a prítulné.
Mačky majú niekedy zo začiatku problém vychádzať s deťmi? Ako to bolo u vás?
Naša mačka je najmilšia mačka široko ďaleko, je prispôsobivá a bezproblémová. Cica má teraz dva a pol roka, máme ju doma od štyroch mesiacov. Prvé dva dni bola zalezená pod kuchynskou linkou, ale potom sa osmelila a odvtedy je stále pri nás. Teraz akoby vychováva kocúrika, hrá sa s ním a všetko mu ukazuje, spolu dvojhlasne pradú. Sú zlatí.
Ja si tiež strážim to, čo si púšťam do hlavy a čomu venujem energiu. Na šikanovanie treba aj šikanovaného.
Kocúrika sme si zaobstarali v záujme prežitia našej mačky, lebo boli vážne nezhody medzi mojimi deťmi, kto bude ktorý deň s mačkou spať, kto bude mačku držať na rukách pri filme. Ak ide o to, kto vyčistí mačke záchod, nezhody, samozrejme, nemáme.
Moje deti sú typickí súrodenci v tom, že keď sa majú podeliť o nepárny počet cukríkov, tak ten navyše radšej zahodia, ako by riskovali, že súrodenec bude mať o trošku viac. Teraz už má každý svoju mačku a pokoj je aj v tomto smere.
Generácia vašej dcéry trávi veľa času na sociálnych sieťach. Ako s ňou riešite nástrahy a nebezpečenstvá online sveta? Stretli ste sa vy alebo vaša dcéra s kyberšikanovaním?
Online svet a anonymita povzbudzujú niektorých slaboduchých jedincov, aby robili zle, ale vychovávam deti aj príkladom k tomu, že na svete je dostupné skoro všetko – myslím tým vzťahy, zážitky a hodnoty každého druhu –, a uvidia len to, na čo sa budú pozerať. Jasné, že to neplatí všeobecne, lebo niekedy sa nedá všetko nevyhovujúce odignorovať, ale treba sa o to snažiť. Ja si tiež strážim to, čo si púšťam do hlavy a čomu venujem energiu. Na šikanovanie treba aj šikanovaného.
Čo by ste odkázali mamičkám, ktoré sa o svoje deti v online priestore boja?
Rozprávajte sa so svojimi deťmi otvorene, čo konkrétne by ste vy urobili, keby sa vás niekto pokúsil šikanovať, a opýtajte sa ich, čo by robili oni. Myslím, že to by mohlo pomôcť.
