Ako vyzeral Váš život predtým, než ste sa rozhodli cestovať?
Nemôžem povedať, že by bol predtým nejaký obyčajný, ani nudný. Venovala som sa iným veciam… Študovala som, chodila normálne do práce v rádiu, ktorú som milovala, stretávala sa s priateľmi… Len v ňom bolo omnoho menej nalietaných kilometrov a zahraničných kamarátov. Cestovanie mi dalo množstvo nových zážitkov, priateľstiev a, samozrejme, rozšírilo moje obzory. Je to taká dobrá “škola života” a je len na človeku, ako využije čas strávený na cestách… či bude len dovolenkár leňošiaci na pláži, alebo sa rozhodne vyhľadávať dobrodružstvá a objavovať nové veci, miesta, chute, vône a miestnu kultúru.
Kam viedla Vaša prvá cesta?
Prvou krajinou, o ktorej môžem povedať, že ju mám relatívne dobre precestovanú, bolo Taliansko. To bolo ešte v dobe, keď som nebola plnoletá a cestovala hlavne s rodičmi. Prešla som vlakom veľkú časť krajiny, videla krásne miesta i historické pamiatky a začala si uvedomovať, aké neuveriteľné čaro pre mňa cestovanie má.
Prípravu na nedávnu dvojmesačnú cestu po Ázii som brala naozaj dosť zodpovedne. V rámci nej sme mali s manželom navštíviť okrem iných aj krajiny ako Vietnam, Kambodža, či Filipíny, takže som sa bola dokonca informovať na Poliklinike cudzokrajných chorôb ohľadom rôznych očkovaní.
Čo predchádza vycestovaniu do povedzme pre Slováka nie veľmi typickej krajiny? Na ktorú z Vami navštívených destinácií ste sa doposiaľ pripravovali najdôslednejšie?
Prípravu na nedávnu dvojmesačnú cestu po Ázii som brala naozaj dosť zodpovedne. V rámci nej sme mali s manželom navštíviť okrem iných aj krajiny ako Vietnam, Kambodža, či Filipíny, takže som sa bola dokonca informovať na Poliklinike cudzokrajných chorôb ohľadom rôznych očkovaní. Napokon sme žiadne nemuseli nutne podstúpiť, ale minimálne som si tam nakúpila veľkú zásobu špeciálnych sprejov proti komárom, keďže horúčka dengue tam nie je vôbec raritou. A v cestovnej lekárnične som mala lieky hádam na všetko. Čo sa zdravia týka som naozaj veľmi opatrná a radšej pripravená, než aby som musela riešiť lekárov niekde v cudzine.
Málokedy sa vraciam na to isté miesto. Samozrejme, sú aj výnimky ako Austrália, Kalifornia a zopár ďalších. Už dlho si napríklad túžim splniť sen o Afrike, zvykneme k nej aj s manželom v poslednej dobe čoraz častejšie zablúdiť prstom na mape.
Podľa čoho si vyberáte krajiny, ktoré navštívite?
Svet je taký veľký a ja by som ho najradšej prešla úplne celý. Preto sa snažím objavovať vždy nové a nové krajiny. Málokedy sa vraciam na to isté miesto. Samozrejme, sú aj výnimky ako Austrália, Kalifornia a zopár ďalších. Už dlho si napríklad túžim splniť sen o Afrike, zvykneme k nej aj s manželom v poslednej dobe čoraz častejšie zablúdiť prstom na mape. Tak to totiž u nás vždy začína. Otvorí sa veľký atlas sveta a listujeme a dohadujeme sa, hovoríme si, kto čo počul od známych o nejakej krajine, prípadne videl alebo čítal zaujímavý cestopis. A ešte sme obaja s Ivanom také ostrovné typy, takže vyhľadávame aj rôzne malé, často aj nenápadné či menej známe ostrovčeky.
V akých najextrémnejších podmienkach ste sa už ocitli?
Vnútrozemie Austrálie, kde teploty bežne prekračujú 40 stupňov, kde celé hodiny idete po nekonečnej rovnej ceste bez jedinej benzínovej pumpy, pričom vám dochádza benzín a míňate vyľudnené púštne oblasti, kde pobehujú len diví dingovia boli extrémne až-až. Ale zároveň krásne. Karavanom sme aj s mužom prešli krajinu skrz naskrz, prespávali v aute, v mestečku Coober Pedy dokonca v banskej šachte. Bolo to nezabudnuteľné dobrodružstvo, ktoré by som si ale kedykoľvek zopakovala.
Aké veci/vychytávky nesmú nikdy chýbať vo Vašej batožine?
Môj kufor je vždy plný vecí, priznávam, že aj zbytočností, ktoré si obhajujem vetou “to je pre každý prípad”. Čo však vždy zaručene využijem sú plavky, slnečné okuliare, zopár kozmetických nutností ako každá žena, lekárničku, ale hlavne mobil, počítač a dobrý fotoaparát, keďže svoje cesty zaznamenávam na môj blog TraFaM (www.trafam.net) a som tak aj vďaka nemu v neustálom kontakte s rodinou a priateľmi. Tí tak majú vždy dokonalý prehľad kde sa nachádzam, čo zažívam a či som v poriadku. Veľkou výzvou však pre mňa stále ostáva zbaliť sa minimalisticky do ruksaku a vyraziť do sveta. Verím, že aj k tomu sa raz dopracujem.
Čo všetko sa dá zažiť počas jednej dobrodružnej cesty? 🙂
Pokiaľ si človek niečo o krajine, do ktorej cestuje, vopred naštuduje, úprimne sa zaujíma o veci, má otvorené oči, je prístupný a komunikuje s miestnymi, tak sa dá zažiť naozaj všetko. Najmä tí miestni obyvatelia vám vedia ukázať také skvelé veci, o ktorých sa nedočítate v žiadnych bedekroch. V každej krajine ma vždy najviac fascinuje, keď sa ocitnem na neturistických miestach. Tak nás napríklad v Indii počas hinduistického sviatku Diwali zobral kamarát Scany oslavovať do štvrte, kde vyrastal. Na Filipínach sme sa plavili s partiou miestnych chalanov po ostrovoch mimo bežných turistických námorných trás a vo Francúzskej Polynézii šnorchlovali celkom sami pri najkrajšom koralovom útese, aký som kedy v živote videla.
